Organizácia vlčej svorky- alfa, beta, mláďatá, omega

Vlk žije svorkovým typom života, čiže so svojimi druhmi ako v rodine. Jednu svorku tvorí obvykle 6 - 8 vlkov, v zime sa môžu združovať aj do 20 až 25 členných svoriek, pričom na čele svorky stojí vždy alfa vlčica s vlkom. Vo svorke platí prísna hierarchia, v ktorej má každý jedinec svoje postavenie.

Zmeny v postavení sa často rozhodnú jediným bojom. Porazeným boj spôsobí na určitú dobu psychický otras tak silný, že zviera môže poklesnúť o niekoľko hodnostných stupňov. Tieto súboje však len veľmi zriedka končia zranením, alebo dokonca smrťou.

V čele celej svorky je alfa vlk a vlčica, spolu tvoria alfa pár. Zviera alfa nie vždy vedie lov alebo stojí v čele svorky a ani nemusí žrať skôr než ostatní. Jedinec môže byť alfou dokonca len za určitých okolností alebo pri určitých činnostiach (napríklad iba pri love). Alfa ale vždy používa úctu ostatných členov svorky. Alfa pár má ako jediný vo svorke právo páriť sa. Toto právo si alfa vlčica vymáha produkciou silných aromatických látok, ktoré „prebíjajú“ pachy ostatných samíc. Otcom mláďat nemusí byť vždy len alfa samec. Keď alfa nejaví o samicu záujem, spári sa s ňou nižšie postavený samec (väčšinou beta). Matkou mláďat je však vždy alfa samica.

Alfa páru sú podriadení ostatní dospelí členovia svorky, z nich najvyššie postavenie má beta vlk a beta vlčica. Jedinec beta môže ako jediný ohroziť pozíciu alfy.

Mláďatá si tiež vytvárajú vlastnú sociálnu štruktúru, ale bez ohľadu na pohlavie.

Úplne najnižšie postavenie má jedinec omega. Tento jedinec už do svorky v podstate ani nepatrí, pretože nemá žiadne práva. Je to „obetný baránok“ - je odháňaný od potravy a smerujú proti nemu bezdôvodné útoky. Pri napadnutí svorky väčšinou nesie hlavný nápor a ak to vyžadujú vyššie záujmy svorky, môžu ho aj obetovať. Týmto spôsobom sa svorka zbavuje nežiadúcich členov.